POVRCHOVÉ ÚPRAVY FASÁD

Náter alebo prefarbená omietka?
Prvým kritériom pri výbere vhodnej povrchovej úpravy je zvyčajne predstava o budúcej fasáde (členenie, štruktúra a farebnosť povrchovej úpravy). V zásade existujú tri základné možnosti, vhodné na riešenie fasády:

• fasádne nátery,
• minerálne ušľachtilé omietky a
• tenkovrstvové prefarbené omietky.

Fasádny náter
Výsledným efektom fasádnych náterov sú hladké fasádne plochy. Ich použitie je vhodné najmä pri rekonštrukciách historických objektov, respektíve na obnovu starších fasád. Podkladnou vrstvou pre fasádny náter by mal byť zahladený povrch štukovej omietky. Zahladený povrch omietky nie je nevyhnutnou podmienkou, pri aplikácii náterov na drsné plochy sa však zvyšujú nároky na prácnosť a spotrebu materiálu. Nevýhodou náteru oproti fasádnym prefarbeným omietkam je jeho nižšia oteruvzdornosť, a tým i častejšia potreba obnovy.

Minerálne ušľachtilé omietky
Minerálne ušľachtilé omietky sú materiálom, ktorý pripomína v minulosti používaný brizolit. Ide o cenovo dostupné riešenie fasád. Podklad by mal tvoriť nahrubo stiahnutý povrch jadrovej omietky, respektíve kvôli prídržnosti nevyhnutne zdrsnený povrch podkladovej omietky.

Tenkovrstvové prefarbené omietky
Tieto omietky poskytujú najvyšší stupeň ochrany fasády. Materiál je v jadre prefarbený a má vysokú odolnosť proti poveternostným vplyvom, je farebne stály, vyznačuje sa dlhou životnosťou. V ponuke sú rôzne štruktúry povrchu v rozsiahlej farebnej škále. Ako podklad sa vyžaduje dostatočne vyzretý, zahladený povrch štukovej omietky.

Použitie materiálov
Stavebník (investor) alebo projektant má možnosť rozhodnúť sa pre hladkú fasádu s povrchovou úpravou fasádnym náterom a fasádu so štruktúrou (hladená, škrabaná, ryhovaná).

Bez ohľadu na štruktúru fasády je najdôležitejšie zvoliť povrchovú úpravu, ktorá bude svojím zložením a vlastnosťami vhodne spolupôsobiť s podkladom a zároveň bude schopná odolávať všetkým existujúcim vonkajším vplyvom (slnečné žiarenie, náporový dážď, výfukové plyny, prach, kyslé dažde, machy, riasy a podobne). Pri výbere konkrétneho druhu fasádnej povrchovej úpravy preto treba navzájom zosúladiť podmienky spolupôsobenia fasádneho materiálu s materiálovými vlastnosťami povrchovej úpravy. Jedine tak vznikne spoľahlivo fungujúci systém ochrany fasády s dlhodobou životnosťou.

Vlastnosti fasádnych materiálov sú dané ich zložením, pričom rozhodujúci vplyv má druh použitého spojiva. Určuje vhodnosť použitia povrchovej úpravy na konkrétny podklad za konkrétnych okrajových podmienok (druh podkladu z hľadiska materiálového zloženia, jeho vlhkosť a podobne), zabezpečuje pevné a trvalé spojenie ostatných zložiek materiálu a ovplyvňuje priľnavosť povrchovej úpravy k podkladu.

Moderné fasádne materiály možno podľa druhu spojiva rozdeliť na akrylátové, silikátové, silikónové a minerálne. V menšej miere sa používajú vápenné, cementové a rôzne rozpúšťadlové farby. Pri výbere vhodného materiálu sa musia rešpektovať charakteristické vlastnosti jednotlivých materiálov. Rozhodovať sa treba podľa podmienok, v ktorých budú mate­riály aplikované, a podľa požiadaviek, ktoré majú spĺňať.